Ani som ti ťa predtým nevšimla.
Už som ťa škatuľkovala v mojej mysli, ako niekoho, kto je namyslený ,,dospelák".
A v tom si mi rozbil úvahy, vzal si mi môj ustálený tvar mysle a vložil tam nový. Ani si nevieš predstaviť, koľko hodín som zabila tebou, jedným človekom, hoc viem, že v našej triede dokopy asi 100 žiakov a z toho asi 60 sú chlapci. A ja som blúznila za tebou.
Už mi ťa niekto z hlavy vytlačil a dal tam seba, odkopol ma ako použitý uterák.
Ľahšie by bolo povedať, že som si na teba nespomenula celé leto. Len spomenula. Nie 1krát ani desať, rovno milión.
A v tom, keď si sa na mňa pozrel, som zistila, že ťa znovu ľúbim.
Ale ideš neskoro.
Dovidenia láska.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár