Tvár si skrývaš vo svojich zamatovo-jemných dlaniach. Tvoje krehké, uhlíkovo-čierne, lesklé pramienky vĺn sa ti nežne krútia okolo zakrytej tváre, rúk, krku a siahajú až po prsia. Jediná farba sa pri lúčoch zapadajúceho slnka dokáže premeniť na tisíce farebných odleskov. Podivuhodná hra svetla a tvojich nádherných tmavočiernych, ktorá navodzuje mojim očiam ilúziu šialenstva.

Milujem vôňu tvojich vlasov, milujem tie vlnky hrajúce sa v mojich prstoch, milujem ich farbu... No ty ich nenávidíš. Pri akomkoľvek maličkom komplimente dokážeš rozviesť dlhočizné monológy , aby si vyvrátila moje presvedčenie, ktoré aj tak nikto nezmení. Nenávidíš ich. Neznášaš ich.

Tvoja útla postava, dokonalé nohy , ktoré vyzerajú tak úžasne v tvojich obľúbených svetlých džínsoch. Každý tvoj ladný pohyb, každé mihnutie ktoréhokoľvek svalu, každé zavrtenie bokmi, každá elegatná otočka, každý tvoj pevný stisk mojej hrude, každé tvoje privinutie je dokonalé. Za každý pohyb by som dal všetky svoje slasti, všetko, čo mám, len preto, aby som mohol pocítiť tvoj horúci dych na mojom krku.

Ty nenávidíš svoj odraz v zrkadle. Na útlych bokoch a plochom bruchu ešte stále vidíš chyby. Pri každom pohľade na seba samú len beznádejne povzdychneš. Na všetkom, čo ja na tebe milujem nájdeš dôvod k tvojej vlastnej nenávisti. Burcuješ samú seba, týraš sa a ničíš všetko, čo je na tebe krásne ,zlato...ničíš to, čo ja milujem...raníš to, čo ja milujem...

Tvoj okúzľujúci úsmev, tvoje dokonalé črty tváre, veľké modré oči a krásne vytvarované ružové pery. Za každý bozk by som dal tisíc dní o smäde a hlade na púšti. Ten neopísateľný pocit, ktorý zaleje moje telo, keď som ja príčinou tvojho úsmevu, tvojho šťastia. Ten heartbeat a zovretie niekde hlboko v hrudi, keď sa naše oči spoja a ja uvidím svoj odraz v tých tvojich.

Ty nenávidíš jasno-modré oči, skrývaš ich za obrovské okuliare, svoju nádhernú, broskyňovú, hladkú pleť skrývaš za vrstvy make-upu, svoj úsmev meníš za zaryté mlčanie alebo smutné slová, svoje iskierky v očiach za hromady sĺz, svoj smiech za vzlyky a povzdychnutia, svoje šťastie zahaľuješ do dažďa a smútku.


Milujem ŤA. No ty nemiluješ Seba. A kto nemiluje seba samého, nemôže milovať nikoho.
Prepáč zlato, ale...nemôžem byť s tebou, keď nenávidíš to, čo JA Milujem...


...Chlapec dopísal list, opäť si nasadil slúchadlá a oprel sa o sedadlo a sledoval cestu cez okno autobusu. Už bolo počuť len“povedz mi prečo plačeš, povedz mi čo ťa trápi“ , vychádzajúce z jeho slúchadiel a ticho pred búrkou...búrkou v duši

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár