Stromy
(úvaha)

Keď vidím strom a počúvam ševeliace vtáčiky v jeho korune, cítim, že ma s ním niečo spája. Spomienky? Áno,áno,to je to správne slovo. Kráčam k nemu, krôčik za krôčikom. Pomaly sa oň omriem a cítim jeho drsný povrch na svojom chrbte. Zatváram oči a premietam si všetky krásne spomienky. Spomínam na to všetko, čo ma sprevádza životom. Spomienka a to ako niekedy padnem do prachu cesty môjho života a celá vysilená sa snažím opäť sa postaviť na nohy. Spomínam na NEHO, ako ma drží za moje malinké rúčky a pomalinky spravím môj prvý,malý krôčik. Usmieva sa! Pamätám si NAŇHO! Ďakujem mu za život. Občas sa zamýšľam nad tým, ako by tu bolo keby tu s nami ešte bol! Keby si ho nevzal Boh. No on je už hore, a ja viem, že dáva na mňa pozor. Už to nezvládam. Cítim jemnú,slanú kvapôčku na mojej mihalnici. Je to slza, ktorá skrýva malú spomienku. Pomaly otváram oči a vraciam sa späť do tohto zrýchleného sveta.

Je to zvláštne, ale ja ďakujem aj stromom za to, že dokážu človeka odpútať od tohto rušného sveta...
(Martina)

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár